Volám sa Jana Lavingerová a vítam vás v mojej galérii. Svojim študentom vždy hovorím, že proces tvorby je dôležitejší ako výsledok, a takto sa dá poňať aj môj príbeh. Nikdy som nemal ambíciu, aby moje obrazy viseli v galériách. Celý život som tvoril a tvorím pre radosť zo zážitku, ktorý pri maľovaní vždy zažívam. Maľovanie je pre mňa takmer duchovný zážitok. Maľovanie a umelecká tvorba všeobecne vás posunie ďalej nielen z hľadiska zdokonaľovania techniky, ale aj z hľadiska vašej vnútornej premeny. Prečo maľujem? Kreslenie je základ a je prístupné každému, preto ho učím svojich študentov. Dnes ma viac baví pracovať s povrchom ako s obrysmi. Ako ste si možno všimli, rád vytváram veľké formáty. Keď som blízko, mám pocit, že do nich môžem vstúpiť. Veľký formát mi tiež umožňuje oveľa lepšie abstrahovať, a tým dáva divákovi šancu pochopiť veľa detailov. Kedy sa vám najlepšie tvorí? Najlepšie sa mi tvorí, keď mi hrá hudba, je to akýsi dopingový zážitok. Väčšinou maľujem, keď sa potrebujem rozptýliť, ale pravdou je, že sa musím cítiť dobre, aby to dopadlo dobre. Nápady zvyčajne prichádzajú krátko pred maľovaním. Urobím rýchly náčrt a hneď sa do toho pustím. Kedysi to bolo pre mňa nemysliteľné. Tvorba nebola taká slobodná a abstraktná. Keď som v plenéri, tiež nemaľujem presne to, čo vidím, ale zachytávam atmosféru, potrebujem zachytiť, ako na mňa pôsobí. A potom, aby som našiel svoj "flow", keď som len ja a plátno, uplynú štyri hodiny a ja zabudnem vnímať čas. To je ten najlepší pocit, aký môžem mať z tvorby umenia. Ako odovzdávate umenie ostatným? To, ako sú ostatní dojatí zážitkom z divadla, kostola alebo koncertu - nemôžem hneď prezradiť hudbu alebo predstavenie. Musím pracovať rok, aby som mohol otvoriť. Nie som introvert, ale je to krásne, tá vnútorná komunikácia so sebou, so svojím vnútrom, pretože ma nikto neruší. A tiež sa zbavím hanby, keď sa obraz nepodarí. Veľa ľudí sa ma pýta, ako som sa dostal k technike valčeka. Pravdou je, že sme s kolegami v práci používali valček na nanášanie povrchu a nejako som si myslel, že je to vlastne spôsob, ako pokračovať. Skúsil som takto namaľovať dva obrazy, spomienky na výlety do Anglicka, a oba obrazy boli v okamihu preč. Takže som sa (zatiaľ) držal valčeka. Páči sa mi valček, pretože zblízka vidíte len škvrny, ale z diaľky vidíte obraz veľmi konkrétne. Štruktúra ponúka potešenie z každého detailu výsledného celku, ale vždy sa na ňu budete pozerať inak. Aké sú vaše ambície? Moje ambície sú jednoduché - potrebujem len malý priestor, kde by som mohla svoje obrazy ukázať svojim najbližším, ktorí majú radi moje umenie, alebo vlastne každému divákovi, ktorého moje obrazy naozaj dojímajú. Pre mňa je úspech, keď si niekto skutočne kúpi obraz - vymení svoju energiu (za hodiny, keď musel zarobiť danú sumu peňazí) za moju energiu. Táto výmena energie je pre mňa oveľa dôležitejšia ako samotný zárobok. Vtedy mám naozaj pocit, že niekomu na mojom umení záleží.
