Jan Skorka Lauko

Narodil som sa v roku 1966, v posledný deň znamenia Raka na slovensko-maďarských hraniciach v meste Levice. Od pätnástich rokov maľujem, kreslím a venujem sa všetkému, čo súvisí s umením. Podľa očitých svedkov a nedokázateľných dôkazov som však krátko po tom, ako som uzrel hmotný svet, začal siahať po ceruzke, štetci a všetkom, čo zanechávalo stopu na papieri. Čoskoro som sa tiež naučil potajomky opúšťať svoju postieľku a odchádzať do blízkeho okolia, kde biele plochy boli magnetom a pozvánkou na nevôľu všetkých. Láska k umeniu a vrodený optimizmus mi pomohli prekonať mnohé dramatické chvíle v mojom živote. Vôňa farby, terpentínu, biele plátno, to boli a sú piliere môjho života. Toho všetkého som si užil dostatok, a hoci mám na tachometri svojho života mnoho rokov skúseností, stále rád hľadám a ešte radšej nachádzam. Som hedonista, filozof a milovník krásy a nevšednosti - dôkazom je krásna žena, ktorá mi dala tú česť byť jej manželom a ktorá je hlbokým zdrojom inšpirácie a radosti zo života. Moju prácu bolo spočiatku dosť ťažké definovať, pretože nemala pevné hranice. Každé obdobie môjho života si vyžadovalo vlastné výrazové prostriedky, čo do mojej tvorby vnieslo určitú heterogénnosť a nekonzistentnosť formy, štýlu a obsahu. Až po mnohých rokoch hľadania sa jednotiacim prvkom mojich obrazov stal žánrový motív - akési zrkadlo života s dávkou satiry a nádychom irónie. Aj v samotnom štýle a námetoch sa spočiatku v mojich obrazoch prejavovala istá dvojakosť, ktorá sa neskôr spojila do diela prekypujúceho dynamikou, expresívnou farebnosťou a bohatou fantáziou. Venujem sa olejomaľbe, kresbe, grafike a čiastočne aj sochárstvu. Svoju umeleckú stopu som zanechal na mnohých miestach prostredníctvom svojich obrazov, a či bola hlboká, nechávam na posúdenie konzumentom. Snáď každý si v niektorom z mojich diel vždy našiel kúsok svojho príbehu. . Z katalógu. Tvorba Jána Skorku Lauka sa uberala trochu inou cestou. Nie je v nej toľko túžby po uznaní, nie je nijako zvlášť objavná ani systematická, nepodlieha módnym trendom a nedá sa vlastne zaradiť ani k nejakému umeleckému smeru. Mnohí odborníci často ani nevedia, čo si o ňom myslieť, a preto je čoraz častejšie predmetom diskusií. Tvorba Jána Skorku Lauka je kriticky pomerne ťažko uchopiteľná. Sám umelec zdôrazňuje, že podstatou jeho obrazov je jednoduchá radosť z tvorby, aj keď nejde len o domáce maľovanie. Podstata jeho umeleckej tvorby spočíva v akejsi naratívnosti jeho obrazov. Umelec nemaľuje, ale rozpráva príbeh a každý jeho obraz je skrytým príbehom. Jeho obrazy sú plné irónie, satiry a osobitého pohľadu so zmyslom pre detail. Umelec nehľadá žiadne umelecké skratky. Rozpráva príbeh od začiatku do konca. Jeho obrazy vznikajú vlastne v procese tvorby. Ján Skorka Lauko si je dobre vedomý svojho postavenia outsidera. Svoje umenie sa snaží rozdávať a na rozdiel od súčasných etablovaných umelcov je jeho tvorba autentická a úprimná. Svedčí o tom aj rastúci záujem zberateľov, galérií a širokej verejnosti. Stojí za to zamyslieť sa nad tým, prečo, aký zmysel a aká energia núti mnohých neprofesionálnych a neškolených maliarov vyjadrovať sa autentickým, úplne slobodným, takmer nespútaným spôsobom k svetu okolo seba a k životu vôbec. Bolo by chybou pripisovať to akémusi ľudovosti, pretože to má korene v tradícii a v daných hraniciach určitých regiónov. Je ťažké zaradiť umelcovu tvorbu do rôznych škatuliek, nieto ešte do škatuliek ľudového umenia. Ak teda nejde o ľudovosť vyrastajúcu z mohutného podhubia tradície, ani o primitívny a lacný pokus o extravagantný gýč, ktorý má ambície v exhibicionizme niektorých umelcov, potom treba hľadať iné vysvetlenie tohto javu. Záujemcom a zberateľom sa týmto ponúka krásny a čistý svet absurdných príbehov Jána Skorku Lauka. Osobnosť tohto talentovaného maliara zostáva stále nedocenená napriek tomu, že jeho diela boli ocenené na mnohých medzinárodných výstavách na Slovensku, v Poľsku, Francúzsku, Belgicku, Taliansku, Nemecku, Izraeli, Amerike, Kanade a i. -VK-