Jako registrovaný autor, který vystavuje a nabízí svá díla v ORIGINAL GALLERY, máte od nás výhodu v podobě 5 % slevy na zakoupené zboží.
Tomáš Braun (*1981) je stredoškolský učiteľ, hudobník, skladateľ, prekladateľ a výtvarník. Narodil sa v severočeskom Děčíne. Študoval anglický jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Jagelovskej univerzity.
Výtvarnému umeniu sa začal venovať relatívne nedávno, a to vďaka orkánu Eberhard, ktorý na jar 2019 spustošil Lužické hory na Šluknovsku. Zničila aj dvestoročnú lipu, strom jeho detstva a dospievania.
Jeho drevo sa postupne využíva na tvorbu sôch, predmetov a obrazov a umelec sa snaží zachovať aspoň časť histórie stromu, ktorá vzhľadom na jeho odhadovaný vek siaha až do konca 18. storočia.
V tomto kontexte je každé dielo jedinečnou výpoveďou, ktorej pôvod možno hľadať v spoločnom historickom podvedomí.
Z osobného hľadiska vníma autor spadnutý strom ako neoddeliteľnú kulisu svojho detstva. V dreve, ktoré nevedomky nachádza pod rukami, sa mu vynárajú dávne spomienky na udalosti, dojmy či tváre, na ktoré už dávno zabudol, ale aj prostredníctvom neho akoby sprostredkovane cíti prítomnosť blízkych, ktorí zomreli skôr, ako ich mohol spoznať.
V širšom zmysle možno vnímať aj osudy viac ako desiatich ľudských generácií v jednej chalupe s lipou na dosah, ktorá stojí na úpätí Lužických hôr.
Die Linde von Braun
Cesta sa mení na cestu. Na konci, pri hranici, sa cesta stráca v tráve. Za ňou sú už len stĺpiky v priekope a lúka tiahnuca sa smerom k lesu. Dolné Podluží, Niedergrund, U Hranice, číslo popisné stotridsaťdva. Chátrajúca budova stará možno štvrť tisícročia. Dom, ktorého existenciu potvrdzovala malá lipa, ktorú hrdo zasadil do zeme hneď za svojou chalupou, kde sa mu narodilo aj dieťa. Otvoríte dvere a tam je ona, päť mužov ju nedokázalo objať. Viac ako dve a pol stovky cyklov liahnutia, osmózy, pučania a zmrazovania. Čoraz viac cyklov. Domček, ktorý prerástla, neživá schránka, vec. A rovnako aj veci vo vnútri strácajú svoju podstatu bez ľudí, ktorým patria. Už dávno sú preč, vysídlené a mŕtve, ich majetky sú v tráve na mieste, kde kedysi stáli domy. Die Linde. Ten, ktorý tu bol s nimi a nakoniec ich všetkých prežil. Všetky jej teraz patria. Desiateho marca dva devätnásteho sa cez Lužické hory prehnal hurikán Eberhard. Jedenásteho v noci o tretej hodine ráno tridsaťmetrový pamätník nevydržal nápor vetra a zrútil sa medzi dve budovy (korene s hlinou vydychovali na západ, vrcholky listov ležali na východ) do jabloní. Ani jeden z nich nebol poškodený. Chudák Linde von Braun...
pamätá si aj mňa, ako aj existenciu každého človeka, ktorý raňajkoval, pracoval, odpočíval, radoval sa, plakal, bol milovaný alebo zastrelený v jej tieni. Naše životy - sny, túžby, démoni, idoly a slová - sú zakliate v každom z jej diel. Naše tváre sa skrývajú v pokrútených líniách, v sčernetých, ohlodaných pňoch polámaných konárov.
Používame súbory cookie
Súbory cookie používame na uľahčenie prehliadania stránky, na ponuku personalizovaného obsahu alebo reklamy a na anonymnú analýzu návštevnosti, ktorú zdieľame s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. Ich nastavenia môžete upraviť pomocou odkazu "Nastavenia súborov cookie" a môžete ich kedykoľvek zmeniť v pätičke webovej stránky. Podrobnejšie informácie nájdete v našich Zásadách ochrany osobných údajov a používania súborov cookie.
Súhlasíte s používaním súborov cookie?