Luděk Prokš

Narodil sa 28. marca 1970 v Humpoľci. V prvej polovici 90. rokov navštevoval pražský ateliér akademickej maliarky Věry Šteflovej, kde získal solídne základy tradičnej olejomaľby a remeselných zručností.

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia ekonómie sa vrátil k maľovaniu a k životu medzi Prahou a Budíkovom pri Humpoľci – malebnom kútiku Českomoravskej vysočiny, ktorý sa stal jeho hlavným zdrojom inšpirácie.

V rokoch 2005–2012 bol členom výtvarného ateliéru Praga Prima (s viac ako 70-ročnou tradíciou), kde pod vedením akademických maliarov Miroslava Pescheho a Lukáša Bradáčka ďalej rozvíjal techniku olejomaľby zátiší a kresbu portrétov.

Rozhodujúcim momentom v jeho tvorbe bolo stretnutie s maliarkou a pedagogičkou Monikou Sichrovskou, ktorá ho hlbšie uviedla do krajinomaľby. Umelecky mu je najbližšia tradícia českej krajinárskej školy Julia Mařáka a jeho žiakov, Antonína Slavíčka, Bohuslava Dvořáka, Františka Kavána, Oty Bubeníčka, Jana Honsy, Otakara Lebedy, Jaroslava Panušky a ďalších. Z ich diel čerpá inšpiráciu a úctu k tradičnému prístupu k prírode. Vo voľnom čase maľuje predovšetkým motívy zo svojej rodnej Vysočiny, okolia Tábora a Šumavy. Najčastejšie sa vracia do intímnych zákutí podlipnického kraja v tesnom susedstve Lipnice nad Sázavou, ktoré považuje za nevyčerpateľný zdroj námetov, podobne ako kedysi sám Julius Mařák.

Najnovšia tvorba a výstavySamostatná výstava „Od Budíkova a ďalej“ (2024) predstavila retrospektívu tvorby za posledné štyri roky. Okrem obrazov z okolia Budíkova boli na výstave k videniu aj diela z ďalších miest v Čechách, ktoré autor navštevuje počas rodinných výletov, predovšetkým z hlbokých šumavských lesov. Krajina a jej premena.

Autor vníma súčasný stav krajiny veľmi citlivo. Rodný kraj prechádza výraznými zmenami v dôsledku kôrovca aj intenzívneho poľnohospodárstva zameraného výlučne na zisk. Práve preto považuje za dôležité maľovať „teraz“, zachytiť ešte tie motívy, ktoré čoskoro môžu zmiznúť alebo sa dramaticky zmeniť.„Je čoraz ťažšie a ťažšie len tak stáť pred takouto krajinou s paletou a nepokúsiť sa vstúpiť do samotnej prírody a jej intímnych zákutí prostredníctvom zaujímavého a neobyčajného obrazu.“

Jeho tvorba tak nie je len oslavou krásy prírody, ale aj tichým svedectvom o jej krehkosti a premenlivosti v 21. storočí.