Mgr. Nicol Rubá Vošmíková RUBART
Česká republika 🇨🇿
Mgr. Nicol Rubá Vošmíková RUBART je profesionálna sochárka a tvorkyňa objektových inštalácií.
Je uznávaná Ministerstvom kultúry Českej republiky, držiteľkou ocenenia Attestato di Merito Premio Artista d´Europa, trojnásobnou finalistkou prestížnej súťaže Curatone.art v Berlíne a inovátorkou vlastnej umeleckej techniky s ochranou prostredníctvom blockchainu a NFT.
V jej bohatom kurátorskom portfóliu nechýba výber do múzeí MUST či MAXXI, ani výstavná činnosť v Českej republike, Berlíne, Benátkach a Kanade. Za šesť mesiacov profesionálnej kariéry jej prácu potvrdilo vyše dvadsať katalógov s ISSN/ISBN.
Vytvára sochárske diela vychádzajúce z plátna a imerzívne objektové inštalácie, ktoré sa voľne pohybujú medzi maliarstvom, sochárstvom a priestorovou intervenciou.
Naprieč mierkami, časovými dimenziami a paradoxmi skúma, ako priestor mení ľudské vnímanie a telesnú orientáciu ešte skôr, než je vedome interpretovaný.
Jej prax sa zameriava na podmienky vzniku stavu úžasu, na to, ako telo reaguje skôr než jazyk, do akej miery vnímanie ovplyvňuje následné pomenovanie a ako sa vnímané nebezpečenstvo mení na pocit bezpečia.
Telo sa prispôsobuje objektu rovnako, ako sa objekt prispôsobuje priestoru.
Zaujíma sa o fenomenologický vplyv objektu prostredníctvom pre-sémantickej percepcie, telesnej percepcie a priestorovej prítomnosti. Jej inštalácie zámerne odďaľujú vedomú identifikáciu a vytvárajú percepčné situácie, ktoré diváka kognitívne, fyzicky aj emocionálne zapájajú ešte pred vznikom interpretácie.
Objekty fungujú ako autonómne priestorové prvky, ktoré ovplyvňujú priestorovú konfiguráciu, akustiku, telesnú orientáciu, afektívnu reguláciu aj percepčnú skúsenosť diváka. Prostredníctvom percepčnej disonancie a somatickej konsonancie vytvárajú vzťah medzi objektom, priestorom a divákom, ktorý vzniká ešte pred vedomým rozpoznaním a formuje presemantickú telesnú reakciu.
Každé dielo je jedinečné svojím meradlom, účinkami aj vyjadrovacím jazykom. Niektoré hovoria prostredníctvom odporu voči fyzikálnym zákonom, iné zdôrazňujú históriu meniacim sa farebným spektrom. Spoločným základom však zostáva materiál, myšlienka aj technika Saphea Phenomenal Spatial™️.
V jadre jej tvorby stoja princípy páky, gravitácie a rovnováhy hmoty v priestore – jedny z najstarších zákonov, ktorými človek opísal usporiadanie sveta. Autorka tieto princípy necituje ako historický odkaz, ale aktívne ich oživuje v prítomnom okamihu, mimo času ich vzniku. Tak vzniká The Shape of Time. Mytológia tu nepôsobí ako naratívny obsah, ale ako štrukturálny operátor. To isté pravidlo kontinuity, ktoré v babylonskej kozmológii premieňa chaos na poriadok, zároveň riadi fyzikálne správanie materiálu aj kontinuitu jej autorskej metódy naprieč časom. Kosmologický, fyzikálny aj umelecký poriadok tak nespočívajú v čistej analógii, ale zdieľajú jeden a ten istý zákon.
Jej technika prináša inováciu v podobe paradoxu optického popretia gravitácie – dvojmetrové skameneliny z plátna možno zavesiť na jediný upevňovací bod/klinec, niektoré sú dokonca hybridné.
Objekty sú odolné, vhodné aj pre zrakovo postihnutých divákov, niektoré nerozbitné, iné hybridné.
Každé dielo je nenapodobiteľné.
Nevytvára samostatné diela, ale prostredie, v ktorom sa objekt, priestor a divák stávajú vzájomne závislými. Dielo je dokončené až fyzickou prítomnosťou diváka.
Tvorivý proces vzniká v absolútnej korelácii medzi stavom plnej prítomnosti a fyzickou manipuláciou s materiálom. Je intuitívny, napriek tomu založený na opakujúcom sa rituálnom princípe. Nevychádza z vopred stanovených postupov ani z zdokumentovanej metodiky, ale z viac ako dvanástich rokov technických skúseností, ktoré umožňujú pristupovať ku každému novému dielu na experimentálnej báze, bez pevného kontrolovaného rámca.
Vizuálna podoba sa objavuje až v okamihu, keď je vyriešená štrukturálna integrita objektu.
Diela vznikajú ako monolitické objekty archívnej kvality, chránené pred UV žiarením a určené pre dlhodobé aj múzejné inštalácie. Aktivácia svetlom po zotmení otvára ďalšiu percepčnú vrstvu diela a mení spôsob jeho priestorového vnímania.