Petr Zlámal

V rokoch 1968 až 1974 som študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri monumentálnej maľby profesora Arnošta Paderlíka. Štúdium bolo pre mňa zásadným obdobím, počas ktorého som si osvojil nielen remeselné základy, ale aj vlastný pohľad na výtvarnú tvorbu. Po absolvovaní štúdia som získal štyri štipendia Ministerstva kultúry a niekoľko mojich obrazov bolo zaradených do štátnych zbierok a vystavených v pražských galériách.

Po štúdiách som sa vrátil do rodného Šternberka a rozhodol som sa vydať na cestu nezávislého výtvarníka. Na začiatku ma živili predovšetkým zákazky z oblasti úžitkového umenia a realizácie v architektúre, ale ťažisko mojej tvorby vždy spočívalo v maľbe. Samostatne vystavujem od roku 1971. Mal som možnosť predstaviť svoju tvorbu nielen v Československu, ale aj v Taliansku a Nemecku. Od roku 1977 som sa začal zúčastňovať na skupinových výstavách doma aj v zahraničí, napríklad v Poľsku, Taliansku, Nemecku, Venezuele či v Spojených štátoch. Svoje obrazy si cením nielen ako osobné vyjadrenia, ale aj preto, že si našli svoje miesto v súkromných zbierkach v Českej republike aj v zahraničí, rovnako ako v zbierkach Múzea umenia v Olomouci a Ministerstva kultúry Českej republiky. V rokoch 1974 až 1991 som bol členom Zväzu českých výtvarných umelcov a od roku 1990 som členom Únie výtvarných umelcov Olomouckého kraja. Veľmi dôležitou kapitolou môjho života bola organizácia medzinárodných maliarskych sympózií v Šternberku v rokoch 1992 až 1995. Počas týchto stretnutí sa tu vystriedalo približne sto dvadsať umelcov z rôznych kútov sveta. Vzniklo tu množstvo priateľstiev, tvorivých spoluprác a inšpirácií, ktoré následne viedli k výstavám nielen v Českej republike, ale aj v Taliansku, Nemecku, Rakúsku a Južnej Afrike.

Od začiatku ma zaujímal človek – jeho vzťah k prírode, technike aj k ostatným ľuďom. Vo svojich obrazoch sa snažím zachytiť pocity, ktoré považujem za dôležité pre život: pokoj, harmóniu, súlad, blízkosť a lásku. Často sa vraciam aj k téme vzťahu medzi mužom a ženou, pretože práve medziľudské vzťahy považujem za jednu z najväčších hodnôt nášho života.

Blízka mi je poetika Skupiny 42 aj tradícia stredoeurópskeho a nemeckého expresionizmu. Fascinuje ma čas – jeho plynutie, premenlivosť aj stopy, ktoré zanecháva v nás samotných. Vo svojej tvorbe sa preto často zamýšľam nad rodičovskou láskou, vzťahom k krajine alebo nad tým, ako pestovať a chrániť citové väzby medzi ľuďmi.Každý obraz je pre mňa určitým príbehom. Niekedy zachytávam konkrétnu situáciu, inokedy skôr náladu alebo spomienku. Vždy sa však snažím preniesť svoje myšlienky a zážitky do výtvarného jazyka tak, aby v nich divák mohol nájsť aj svoju vlastnú skúsenosť.

Po celú dobu mojej tvorby zostáva základom kresba. Je pre mňa najdôležitejším prostriedkom vyjadrenia a oporou každého obrazu. V priebehu rokov som si našiel cestu k veľkým formátom, ktoré mi dávajú slobodu plne rozvinúť príbeh, emóciu aj priestor obrazu.